Okrem lokality Milošová - Megoňky a Klokočovského skália sa vraj nachádza niekoľko menších odkryvov smerom na osadu Hlavica, osadu Jelitov pri Olešnej, pri Kornici, na lúke Kopčisko v Rakovej - Korcháni.
Prvé zmienky o kamenných guliach sú z roku 1995. Starý kameňolom leží priamo na štátnej hranici Českej a Slovenskej republiky. Najväčšia a dominantná kamenná guľa s priemerom 3 m sa doteraz nachádza v kameňolome. Teleso gule je tvorené hrubozrnným zlepencom s kamienkami do 2-4 cm, povrch gule je tvorený jemnozrnnou úpravou. Guľa je rozdelená ideálnym rezom a dva diely. Podľa geológov mohli gule vzniknúť „pnutím a otáčaním v hornine“, podľa iných odborníkov sa jedná o guľovitý rozpad hornín.

Západne od dominantnej gule bola iba nedávno obnažená guľa s hladkým povrchom, jej viditeľná časť je vysoká 25 cm. Priemer sa odhaduje na približne 85 cm. V skalných stenách sú ďalšie objekty, vysoko na severnej stene je možné vidieť „lôžko“ vypadnutej gule s odhadovaným priemerom 5 m. V celej oblasti regiónu Kysúc sa nachádzajú zlepence s rôznorodým materiálom, je tu mnoho exotických minerálov, ktoré sa v blízkom ani ďalekom okolí nenachádzajú. Tým je celá lokalita geologicky veľmi zaujímavá.

Kamenné gule sú viditeľne uložené 1,5-2 m pod dnešným povrchom, ktorý dokonale kopírujú. Pôvodne ležali na vodorovnej ploche, postupne však boli zanesené bahnom a pieskom. Pri horotvorných procesoch boli vyzdvihnuté spolu s okolitou horninou do dnešnej polohy. Pri následných zosuvoch pôdy a postupnou eróziou horniny sú obnažované.

Materiál, z ktorého sú gule zložené, má podľa tabuliek objemovú hmotnosť približne 2 tony. Po pre počte vychádza hmotnosť najväčšej z nich na 25 až 30 ton!

Vrchné pologule, vystavené účinkom vody a mrazu, sú poškodené, spodné chránené časti sú v dobrom stave s jemnozrnnou úpravou. Celá oblasť Turzovskej vrchoviny patrí k najdrsnejším, čo sa týka klimatických podmienok. To zrejme urýchľuje postupný rozpad týchto zaujímavých objektov.

Expedícia po odhrabaní zeminy postupne objavila asi 25 kamenných gúľ rôznej veľkosti. Najväčšia má priemer približne 2,15 m, pomenovali ju Mary. Menšia, najkrajšie zachovalá guľa dostala názov podľa klubu Hyperion.
Časť gúľ sa z lomu v slovenských Javorníkoch prekotúľalo aj do Moravsko-sliezskych Beskýd.
Geológovia predpokladajú, že tieto zvláštne útvary vznikli otáčaním sa v kameni.

Miesta podobné ešte nepreskúmanému nálezisku na Kysuciach sa nachádzajú aj inde vo svete a sú navštevované nespočetným množstvom turistov.
Patria k nim napr.: Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch a tiež štyri tony ťažké kamenné gule z Nového Zélandu. Tie ležia na morskom brehu, v blízkosti osady Moeraki /34 km južne od Oemaru/ a ich vek sa odhaduje na štyri milióny rokov. Pieskovcové gule boli údajne nájdené aj v južnej Brazílii a kedysi vraj tvorili sklad gulí neďaleko vodopádov Iguazu.

Na Kostarike možno vidieť najväčšie žulové gule na svete. Majú hladko vyleštený povrch, najväčšia má priemer 2,5 m /v niektorej literatúre je uvádzané dokonca len 2,14 m, čo by logicky znamenalo, že "kysucká Mary" je najväčšia!/. Indiáni ich volajú nebeské gule, Erich von Däniken predpokladá, že ich zanechali mimozemšťania a archeológovia ich zaradili k nevyriešeným megalitickým záhadám tohto sveta.
Čo bolo príčinou vzniku guľovitej odlučnosti? S určitosťou možno povedať iba to, že počas jej vzniku zohrali významnú úlohu tektonické pochody v čase formovania geologickej stavby západného úseku Flyšového pásma. Zdá sa, že skutočná príčina zostane i naďalej tajomstvom prírody.